Liturgický program

ROŽDESTVO ICXC 2016

23. DECEMBER – PIATOK

7:00 Cárske časy
 
18:00 Večiereň
 
 
PREDVEČER NARODENIA PÁNA 24. DECEMBER – SOBOTA
 
06:30 Utiereň
 
07:00 Sv. liturgia Jána Zlatoústeho
 
16:00 Veľká večiereň
 
21:00 Veľké povečerie s litiou
 
 
NARODENIE NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA 25. DECEMBRA – NEDEĽA
 
9:30 Utiereň Roždestva Hospoda našoho ICXC
 
10:30 Svätá liturgia sv. Bazila Veľkého - myrovanie
 
17:30 Večiereň
 
 
SOBOR (ZHROMAŽDENIE) PRESVÄTEJ BOHORODIČKY 26. DECEMBRA – PONDELOK
 
7:00 Utiereň
 
8:00 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
SV. MUČENÍKA Štefana 27. DECEMBRA - UTOROK
 
7:00 Utiereň
 
8:00 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
28. DECEMBRA - STREDA
 
7:00 Utiereň
 
7:30 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
29. DECEMBRA – ŠTVRTOK
 
6:30 Utiereň
 
11:00 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
30. DECEMBRA - PIATOK
 
7:00 Utiereň
 
7:30 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
31. DECEMBRA - SOBOTA
 
7:00 Utiereň
 
7:30 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
1. JANUÁR 2017 NOVÝ ROK - NEDEĽA SV. VASILIJ VELYKYJ
 
7:00 Utiereň
 
8:00 Svätá liturgia sv. Bazila Veľkého
 
17:30 Večiereň
 
 
2. JANUÁR - PONDELOK
 
7:00 Utiereň
 
7:30 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
3. JANUÁR - UTOROK
 
7:00 Utiereň
 
7:30 Svätá liturgia
 
17:30 Večiereň
 
 
4. JANUÁR - STREDA
 
17:30 Večiereň
 
18:00 Svätá liturgia
 
 
5. JANUÁR – ŠTVRTOK NAVEČERIE BOHOJAVLENIJA
 
7:00 Carské časy
 
15:30 Svätá liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou
 
20:00 Veľké Povečerie s Litiou
 
 
6. JANUÁR – PIATOK BOHOZJAVENIE NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA ICXC
 
7:00 Utiereň
 
8:00 Svätá liturgia , myrovanie, veľké svätenie vody
 

17:30 Večiereň

 


 

 

Program v kaplnke v letnom období

 

Utiereň

Sv. Liturgia

Večiereň

Pondelok:

6:30

7:00

18:30

Utorok:

6:30

7:00

18:30

Streda:

-

18:00

17:30

Štvrtok:

6:30

7:00

18:30

Piatok:

6:30

7:00

18:30

Sobota:

7:00

7:30

18:30

Nedeľa:

7:00

8:00

18:30

 


 

Krátky životopis prepodobnej Matky Makríny

Vzor pre Bohu zasvätené osoby.

- narodila sa roku 324 ako prvé dieťa rodiny

- sestra sv. Bazila Veľkého, jej príklad nadchol Bazila žiť dokonalým kresťanským životom,

- pochádzajúc z bohatej rodiny, žila v spoločnosti biednych ako jedna z nich,

- už od malička ju matka vychovávala zbožne, učila ju čítať zo sv. Písma, vedela žalmy naspamäť,

- vychovávala svojich mladších súrodencov a učila ich cnostnému životu,

- bola príkladom života modlitby a služby núdznym,

- zomrela v roku 380 s nepretržitou modlitbou na perách v prítomnosti brata, sv. Gregora Nisijského.


Sv. Makrína bola obdarená veľkými schopnosťami tela i duše, zvlášť výbornou pamäťou. Vedela spamäti všetky žalmy. V srdci si ich uchovala a v duchu odriekala: keď vstávala alebo išla jesť, či večer keď sa ukladala k spánku všade ju sprevádzal spev žalmov. Jej silný a zbožný duch mal dobrý účinok na mladších súrodencov. Vo svätej viere bola starostlivo vychovávaná svojou matkou Eméliou a babičkou Makrínou. Matka Emélia bola pre ňu ozajstným anjelom strážcom a učiteľkou na ceste dokonalosti. Viedla ju chodníčkom hlbokej nábožnosti, pokory a sebazaprenia. Pochádzala z bohatého rodu, ale žila skromne, odriekavo.

Rodičia jej umožnili najlepšie vzdelanie vtedajších čias. Čo matka pokladala za vhodné a ľahko zrozumiteľné vo Sv. písme sa dcéra naučila. Poznala dobre hlavne tie časti z Knihy múdrosti, ktoré hovoria o živote a mravoch.

Makrína ako dievča bola veľmi pekná. Keď mala dvanásť rokov, otec ju zasnúbil istému mládencovi taktiež zbožnému, ale Pán Boh si ho čoskoro k sebe povolal. Makrína v tom videla Boží zásah, a preto bola rozhodnutá plne sa venovať službe Bohu. Ďalšie ponuky na sobáš odmietala tým, že ona už má ženícha v nebi. Tento život už patril len Kristovi ženíchovi. Žila viac pre nebo než pre tento svet. Svedomite a horlivo si plnila svoje povinnosti.

Po otcovej smrti ešte viac pomáhala matke s vedením domácnosti. Vynakladala všetku svoju snahu na výchovu mladších súrodencov. Učila ich modliť sa a cvičiť v čnostiach. Veľký vplyv mala na svojho brata Bazila (ale aj ostatných Naukrácia, Petra). Jej pričinením zanechal vysoké postavenie a začal sa aktívne venovať asketickému životu. Skúmal ako najlepšie žiť podľa sv. Písma. Stal zakladateľom rehoľného života v spoločenstve.

Keď boli všetci súrodenci zaopatrení Makrína odišla so svojou matkou Eméliou (,ktorú konečne prehovorila na rovnocený život so služobníctvom) a známymi do Pontu, kde v krásnom okolí nad riekou Iris založila prvý kláštor. Zhromaždila okolo seba priateľky – dvorné dámy ale i domáce slúžky. Pre všetky bola láskavou matkou predstavenou.

Sv. Gregor Nyzský, rodný brat sv. Makríny, opisuje život v ich kláštore takto: „Život týchto rehoľníc bol taký svätý, že sestry bolo možné prirovnať k tým blaženým duchom, ktoré vyjdú z pút tela a letia priamo do neba. Ich srdcia boli očistené od všetkého pozemského, žili ako anjeli. Nebolo medzi nimi hnevu, ani závisti. Odhodili všetku svetskú márnosť, túžbu po poctách a sláve. Ich slasťou bola zdržanlivosť, slávou zabudnutie, bohatstvom chudoba, zamestnaním modlitba a práca.“

Sv. Makrína pohrdla všetkým tým, čo si svet vysoko váži a cení: slávu, krásu, významný pôvod, bohatstvo, mladosť. Všetko priniesla do daru tomu, ktorý zomrel za nás na kríži.

Po niekoľkých rokoch na púšti kde Bazil navštevoval pustovníkov vrátil sa k sv. Makríne, ktorá žila mníšskym životom. Povzbudený jej príkladom založil monastier v tichom, krásnom okolí Pontu nad riekou Iris. Neďaleko na druhom brehu bol kláštor sv. Makríny, jeho sestry, a tiež chrám zasvätený pamiatke Štyridsiatich mučeníkov. Ženské kláštory žili podľa tých istých pravidiel ako aj mužské.

V roku 375 zomrela matka Makríny Emélia. Po uplynutí štyroch rokov zastihla sv. Makrínu ďalšia smutná správa – smrť jej brata sv. Bazila. Pozemskú púť skončil v roku 379.

Makrína ťažko ochorela a pred jej smrťou ju navštívil brat Gregor – biskup Nisijský. On svoju návštevu opisuje takto: Keď som prišiel do kláštora, našiel som ju veľmi chorú. Ležala nie na posteli, ale na zemi na doske. Nevládala sa zdvihnúť, ale priala si preukázať mi úctu, vítala ma očami i slovami. Obdivoval som jej hrdinské znášanie choroby, ale prikázal som, aby ju preniesli na posteľ. Môjmu rozkazu neodporovala, zdvihla zrak k nebu a modlila sa. Svoju slabosť skrývala a snažila sa byť veselou, aby ma nezarmútila. Začali sme spomínať na minulosť, keď prišla reč na nášho brata Bazila, rozplakal som sa. Ona sa však pohrúžila do rozjímania o nesmrteľnom živote a vyrozprávala mi celú svoju minulosť. Napomenula ma, aby som nebol pyšný na to, že požívam priazeň a lásku ľudí, lebo je to všetko znakom Božej dobroty a lásky, ktorá sa na mňa vylieva na orodovanie našich zomrelých rodičov. Keď som prišiel na druhý deň, zbadal som, že čoskoro nastane jej rozlúčenie sa s týmto svetom. Sotva dýchala, ale ešte stále rozprávala o Bohu. Keď prišla posledná chvíľa, začala sa modliť, prežehnala svoje viečka, ústa, srdce a tíško usnula v Pánovi.“ Bolo to v roku 380, mala teda 56 rokov.

Sv. Gregor pokračuje: „Na druhý deň sa zišlo veľa ľudí na čele s biskupom. Uprostred prespevovania žalmov a nábožných piesni boli uložené jej telesné pozostatky do hrobu našich rodičov. Čo by sa hodilo povedať o zázrakoch, ktoré konala už počas pozemského života, vynechám, aby povedali o nich jej spolusestry. Pánovi nášmu nech je všetka sláva, česť a poklona s Otcom i Svätým Duchom na večné veky. Amen.“

 

TOPlist